Homeless Woman
Dialóg
Ahoj! Chceš nejaké veci?
Čo hľadáš? Vsadím sa, že to mám.
Čo ťa privádza do tejto diery, zlatko?
Áno? Dúfam, že si priniesol hotovosť.
Mám otvorené. Ale ak niečo skúsiš, moji chlapci ti spravia poriadok.
Som Sofia Dynatech. Ja tu šéfujem.
Kedysi som bola dozorom obedov v polepšovni na starom svete, práca, ktorá sála kohútie gule.
Bola som poslaná na toto miesto nejakou dierou v realite.
Nie je to tu také zlé. Mám tu pár hlupákov, čo ma v noci chránia a udržujú v teple.
A mám v tejto stanici zásoby starej techniky a iných vecí. Ruky preč, pokiaľ nemáš hotovosť alebo niečo na výmenu.
Takže to som ja. Máš ešte nejaké hlúpe otázky?
Celkom dobre, hoci to nie je tvoja starosť.
Dobré si zarábam predajom starej techniky a iných blbostí, čo nájdeme v stanici.
Našla som si nejaké farmaceutiká pre zábavu, ktoré si užívame večer.
Ani hovno ti nepoviem kde, tak sa nepýtaj.
Pravdepodobne tu zomriem, ale aspoň už nikdy neuvidím ďalší podnos s obaleným potkaním žrádlom, pokiaľ budem žiť.
Je to opustená železničná stanica, očividne!
Neviem, čo sa s ňou stalo, ale keď odišli, zanechali tu kopec užitočných krámov.
Našli sme ju. Teraz je naša. Takže ak niečo chceš, musíš za to zaplatiť.
Každopádne, žijem tu so svojimi chlapcami, Gristlom, Radom a tým bláznom Eusticom. Nie je na nich veľa čo pozerať a voňajú ešte horšie, ale sú verní.
Keď sa niečo veľké pokúsi vtrhnúť dnu, Rad im zaspieva trpasličiu operu a oni väčšinou utečú alebo vybuchnú.
Áno, možno.
Mám malú prácu, ktorú treba urobiť.
Možno áno, možno nie. Porozprávajme sa.
Vyzeráš, že máš aspoň pol mozgu. Jasné.
Teraz nič. Choď ďalej.
Nie. Som v pohode.
Momentálne som za vodou. Vráť sa neskôr.
Teraz žiadne práce. A ja nedávam nič zadarmo.