Barkowski

Volám sa Barkowski, alebo skrátene Bark.

Nemám ani tušenie, prečo ma tak volajú.

Och počkaj, človek. Je to preto, že som pes!

Vtipné je, že som akosi zabudol, že som pes.

V poslednej dobe sa to zdá normálne, vieš? A potom zrazu, buch, uvedomím si to.

Ach, vieš, stále to isté, stále to isté.

Len si užívam deň, pohárik za pohárikom.

Tieto labky robia držanie pohára zložité, ale zvládam to.

Všetko je rozmazané, ale pamätám si vysoké príbehy, bary a... divokú noc?

Začínam si myslieť, že chlapík menom Zeek s tým mal niečo spoločné.

Som zaparkovaný hneď pred barom, najlepšie miesto na rozhovor a pitie.

Stretneš tu všelikoho – farmárov, cestovateľov a kopec dobrých pochúťok.

Byť psom má svoje výhody. Nikto od teba veľa neočakáva.

Rozjímam o živote a láske, ako vždy. Premýšľal si niekedy, či by dievčatá z Viperu šli po otrhanom psovi ako ja?

Nie, mám to, brácho.

Žiadne obavy, kámo, chillujem.

Všetko fajn, človek, som v pohode.

Nie, braček, som v pohode.

Uvoľni sa, brácho, všetko pod kontrolou.

Kámo, absolútne!

Jasné, brácho!

Úplne, človek, poďme na to!

Určite, môj kámo!