Nápoje a blues

Si šampión, kamarát. Nemôžem sa dočkať toho sladkého nektáru.

Stále žiadna whisky, čo? To je pech.

Skoro už cítim chuť tej whisky, kamarát.

Vieš, čo ide skvele k tomuto počasiu? Whisky.

To je ono! Si pravý priateľ, kamarát.

Nezabudni na whisky, kamarát.

Možno aj cudzinci môžu byť dobrými opilcami – to som nečakal!

Nemám veľa, ale možno to pokryje.

Ach, sladký nektár Elanienskej whisky, mal som tú česť s jej spoločnosťou viac ráz, než si môžem, ehm, spomenúť. Hik!

Bohužiaľ, s týmito portálovými skokanmi dopyt vyletel do nebies. Whisky je taká vzácna ako triezva noc na trpasličej svadbe.

A moje vrecká sú prázdne ako – hik – sľuby politikov. Obstarať si ju sám je výzva.

Ale dobrá duša ako ty by určite mohla venovať fľašu nešťastnému filozofovi ako som ja, však?

Napokon, moja situácia je čiastočne tvoja vina. Prišiel si cez ten prekliaty portál, všakže?

Počul som, že ľudia schovávajú fľaše v debnách a sudoch. V najhoršom prípade – hik – možno za ňu môžeš vymeniť?

No čo už, nemôžeš viniť starca za pokus.

No teda. Myslel som, že máš štedré srdce.

Žiadne obavy, kamarát. Len si tu posedím, vysmädnutý a bez whisky.