Eamon Hardich

Volám sa Eamon Hardich, len starý drevorubač.

Kedysi som mal sny, veľké sny. Heh, nie je to na smiech?

Myslel som si, že budem umelcom, vyrezávajúcim krásu z dreva.

Ale život mal iné plány, a tu som, štiepam polená.

Oh, tá fľaška? Áno, to je môj... ehm, stály spoločník.

Drží chlad preč, vieš? A aj myšlienky.

Ach, mal som aj lepšie dni, úprimne.

Práca tu je ťažká a Grommuk nie je príliš nadšený z mojich, ehm, návykov.

Ale keď sa nepozerá, stále sa mi podarí trochu vyrezávať. A veľa piť...

Udržuje to sen nažive, aj keď je to len iskierka.

Táto píla je poriadna drina, poviem ti.

Grommuk ju vedie ako väzenie, čo to neurobí o nič ľahším.

Moji spolupracovníci to robia znesiteľným.

Niektorí dobrí ľudia tu pracujú, udržiavajú si navzájom zdravý rozum uprostred hluku a prachu.

Vytvorili sme malú komunitu, napriek dozorcovmu zamračenému pohľadu.

Vlastne by sa mi zišla pomoc. Skoro som si ju predtým odrezal...

Ak to Grommuk dovolí, tak áno.

S-samozrejme. Ale pohárik nedostaneš.

Zišla by sa mi prestávka.

Nie, ja to mám... hic... zvládnuté.

Pomoc? Nie, nepotrebujem žiadnu pomoc.

Vďaka, ale veci sú dosť deprimujúce.

Som... hic... v poriadku. Len... trochu sa mi točí hlava.

Nie, Grommuk by niečo povedal.