Ak to niekto nájde... Bol som juhozápadne od Uhoľnej Dediny, keď sa všetko pokazilo.
Myslel som si, že sa dokážem vrátiť... myslel som si, že predbehnem noc.
Ale ten smiech... sledoval ma. Vždy tesne za mnou, nikdy neprestával.
Snažil som sa zostať na otvorenom priestranstve, ale tiene sa stali príliš hustými... príliš rýchlo.
Teraz už neviem, kde je cesta... alebo či vôbec nejaká bola.
Nestrácajte čas hľadaním mňa.
Počúvajte noc, keď sa smiech začne... bežte na opačnú stranu.